genetika b

Genetika

Zdravie

Genetika je disciplína biológie, skúmajúca dedičnosť a premenlivosť. Johann Gregor Mendel, zakladateľ genetiky, krížením hrachových sadeníc vytvoril súhrn zákonov o dedičnosti. Všetky typy buniek obsahujú genetickú informáciu, nevyhnutnú pre zachovanie biodiverzity na Zemi.

Genetické informácie

Nositeľom genetickej informácie u prokaryotických (prvojadrových) a eukaryotických organizmoch je bunkové jadro, nie vždy obalené dvojitou jadrovou membránou (karyolémou). Pri nebunkových organizmoch je genetická informácia obsiahnutá v jednej molekule nukleovej kyseliny. V rámci nukleovej kyseliny rozoznávame RNA vírusy (zvyčajne rastlinné) a DNA vírusy (väčšinou živočíšne). V genetike sa často používa kvantita odborných pojmov.

Gén organizmu

Príkladom je aj gén, ktorý je základnou jednotkou genetickej informácie. Súbor všetkých génov organizmu tvorí genóm bunky, skladajúc sa z jadrovej, mitochondriálnej a chloroplastovej zložky. Jadrová zložka (DNA) je súčasťou chromatínu, z ktorého sa počas bunkového delenia formujú chromozómy. Homologické chromozómy sa v telových (somatických) bunkách nachádzajú v páre, zatiaľ čo v pohlavných bunkách sa nachádza polovičný počet chromozómov. Pohlavné chromozómy sa nazývajú aj sexozómy či gonozómy. Alela, konkrétna forma génu, sa môže nachádzať len na jednom mieste chromozómu, určuje farbu kvetu hrachu, vyskytuje sa vo viacerých farbách, napríklad alela pre červenú a bielu farbu. Rozlišujeme dominantnú a recesívnu alelu. Konkrétne miesto na chromozóme sa nazýva lokus.

Genetika zvlážnosti

Fenotyp, súbor všetkých znakov organizmu, je podmienený genotypom, súborom alel jednej bunky. Zvláštnosťou genetiky sú práve genetické mutácie (aberácie), ktoré sa prenášajú z rodičov na potomkov. Poznáme aj genómové mutácie, príkladom ktorých je Downov syndróm, prejavujúci sa zníženou inteligenciou a nižším vzrastom. Ďalšou genómovou mutáciou je Edwardsov syndróm, pre ktorý je príznačná mentálna retardácia a srdcové chyby s ťažkým priebehom. Ako vrodené chyby, tak aj psychické poruchy sa dedia zo staršej generácie na mladšiu. Dedí sa aj farba pleti, očí a mnohé ďalšie znaky, typické pre každého jednotlivca.