Canisterapia je špecifická forma animoterapie, ktorá využíva interakciu so psami na podporu fyzického, duševného a sociálneho zdravia. Termín „canisterapia“ je odvodený z latinského „canis“ (pes) a gréckeho „therapeia“ (liečba). Psy v rámci tejto terapeutickej intervencie zohrávajú úlohu facilitátorov, pričom ich efektívnosť je založená na prirodzene rozvinutých schopnostiach, ktoré boli podporené a zdokonalené dôkladnou výchovou a špecifickým tréningom. Tieto zručnosti, ako je vnímanie a reagovanie na emocionálne stavy klientov a schopnosť efektívnej sociálnej interakcie, umožňujú vytvárať vzťahové väzby, ktoré pozitívne ovplyvňujú kvalitu života klientov.
Praktické uplatnenie canisterapie
Polohovacie techniky využívané v canisterapii zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore relaxácie a zmiernení svalového napätia u klientov. Sú obzvlášť účinné pri práci s osobami trpiacimi neurologickými ochoreniami, ako je mozgová obrna, pri motorických dysfunkciách alebo počas rekonvalescencie po úrazoch pohybového aparátu.
Terapia u klientov s mozgovou obrnou: Počas terapie sa pes pohybuje v blízkosti klienta najčastejšie v polohe na boku alebo na chrbte. U klientov s mozgovou obrnou sú svaly často vystavené neustálemu napätiu, čo môže viesť k spasticite, teda stuhnutiu a neúmyselným kontrakciám svalov. Telesné teplo psa a jeho rytmické dýchanie priaznivo ovplyvňujú svalový tonus, čo napomáha redukcii spasticity. Tento proces nielen zmierňuje fyzické napätie, ale zároveň napomáha zlepšeniu pohyblivosti a flexibility postihnutých svalových skupín.
Rehabilitácia seniorov po cievnej mozgovej príhode: V procese rehabilitácie seniorov po cerebrovaskulárnej príhode predstavuje canisterapia účinný terapeutický nástroj, ktorý integruje podporu motorických, senzorických a psychosociálnych funkcií. Táto terapia stimuluje obnovu motorických funkcií prostredníctvom cielenej fyzickej interakcie so psom, facilituje senzorickú integráciu narušených zmyslov a poskytuje emocionálnu podporu, ktorá významne prispieva k celkovej psychosomatickej pohode a kvalite života pacientov. Počas lôžkovej terapie, keď je senior imobilný, pes sa pohybuje v jeho tesnej blízkosti, čo umožňuje nadviazanie fyzického kontaktu a vykonávanie rôznych cielených aktivít, ktoré podporujú motorické, senzorické a emocionálne zručnosti. Prítomnosť psa motivuje seniora k aktívnejšiemu zapojeniu do terapie. Medzi praktické príklady týchto aktivít patrí jemné hladkanie psa, pri ktorom senior aktivuje motorické dráhy a podporuje koordináciu pohybov rúk.
Redukcia úzkosti pri sociálnych interakciách u klientov s PAS: Klienti s poruchou autistického spektra často pociťujú výraznú úzkosť pri pokuse o nadviazanie sociálneho kontaktu alebo komunikácie. Tieto situácie môžu byť pre nich natoľko stresujúce, že vedú k uzatváraniu sa pred okolím alebo k obrannej reakcii. Prítomnosť psa počas terapeutických stretnutí však pôsobí upokojujúco, čo uľahčuje klientom prekonávanie bariér v sociálnych interakciách. Pes funguje ako neutrálne a emocionálne bezpečné spojenie medzi klientom a terapeutom, čo znižuje psychický stres a napätie. Počas terapie môže klient vykonávať rôzne aktivity, ako napríklad hladkanie psa, jemné česanie srsti alebo dávanie jednoduchých povelov. Tieto činnosti poskytujú nenáročnú a predvídateľnú formu interakcie, ktorá je pre klientov s PAS často prijateľnejšia ako priama verbálna komunikácia. Krok po kroku sa tým posilňuje klientova sebadôvera a schopnosť reagovať na sociálne stimuly.
Pravidelná interakcia so psom počas terapeutických sedení priaznivo ovplyvňuje psychický stav klienta. Tento účinok spočíva v regulácii emocionálnych reakcií a v udržiavaní psychickej homeostázy, čo sa prejavuje absenciou výrazných emocionálnych výkyvov. Psy dokážu rozpoznať emocionálne signály človeka cez jeho mimiku, intonáciu hlasu, pohyby tela a celkovú náladu, na ktoré následne reagujú s empatiou. Vzhľadom na schopnosť psov vnímať emocionálne prejavy ľudí fungujú ako regulátory emócií, čo klientom pomáha efektívnejšie zvládať pocity úzkosti a napätia. Tento terapeutický efekt je podporený bezpodmienečnou akceptáciou, ktorú psy prirodzene prejavujú, pretože pes sa nezameriava na hodnotenie správania klienta, ale poskytuje mu stabilnú emocionálnu podporu. Pokojný temperament psov a ich schopnosť bezpodmienečnej akceptácie vytvárajú prostredie psychologického bezpečia.
Klient sa cíti prijatý a uvoľnený, čo odstraňuje napätie a pomáha stabilizovať jeho emocionálny stav, pričom dochádza k zníženiu stresovej reakcie. Z neurobiologického hľadiska interakcia so psom stimuluje uvoľňovanie oxytocínu, známeho ako „hormón dôvery“ alebo „hormón lásky“. Oxytocín má významný vplyv na zníženie hladiny kortizolu (stresového hormónu), podporuje pocity pokoja, dôvery a pohody. Zároveň aktivuje neurobiologické mechanizmy spojené s tvorbou pozitívnych vzťahov a emocionálnych väzieb. Pokojné správanie psa a jeho prítomnosť pri terapeutických sedeniach tak klientovi nielen zlepšujú náladu, ale aj posilňujú jeho emocionálnu stabilitu. Tento proces umožňuje klientovi lepšie zvládať stresové situácie a napomáha rozvoju adaptívnych stratégií, ktoré môžu byť užitočné v jeho každodennom živote. Napríklad klient môže využívať techniky zvládania stresu, ktoré si osvojil počas interakcie so psom aj mimo terapeutického prostredia. Psy tak podporujú nielen krátkodobú psychickú úľavu, ale aj dlhodobé zlepšenie emocionálneho zdravia.
Rozdiely v prístupoch canisterapie: Spontánna alebo riadená?
Rozdiel medzi živelnou a riadenou canisterapiou spočíva najmä v úrovni štruktúrovania a organizácie. Pri živelnej canisterapii nie je stanovený žiadny presný plán ani vopred definované ciele. Jej účinky vyplývajú zo spontánnej interakcie medzi človekom a psom, ktorá podporuje duševnú pohodu a emocionálne zdravie. V riadenej canisterapii odborník koordinuje terapeutický proces so zámerom dosiahnuť špecifické terapeutické výsledky v oblasti fyzického alebo duševného zdravia pacienta. Pre deti s hyperkinetickou poruchou a osamelých seniorov s kardiovaskulárnymi ochoreniami predstavuje živelne realizovaná canisterapia prirodzenú formu psychologickej a emocionálnej podpory. Naopak, riadená canisterapia sa systematicky zameriava na terapeutickú prácu s pacientmi trpiacimi vývojovými a neurologickými poruchami, ako je detská mozgová obrna alebo poruchy autistického spektra.
Vzájomná spolupráca Humánno-Animálneho tímu
Úspech v canisterapii spočíva vo vzájomnej spolupráci humánno-animálneho tímu, ktorý tvorí človek (terapeut alebo handler) a špeciálne vycvičený pes. Táto spolupráca je výsledkom pevného partnerstva, precízneho odborného výcviku a hlbokej vzájomnej interakcie medzi oboma zložkami tímu, čo umožňuje efektívne realizovať terapeutické intervencie a prinášať pozitívne dopady na kvalitu života klientov.
Funkcia handlera v canisterapii: Úloha handlera v humánno-animálnom tíme spočíva v pozícii kľúčového facilitátora a koordinátora, ktorý zodpovedá za odborné riadenie a monitorovanie reakcií psa počas terapeutických intervencií. Plánovanie a realizácia terapeutických intervencií predstavujú kľúčovú úlohu práce handlera v humánno-animálnom tíme, pričom jeho primárna úloha spočíva v odbornom riadení psa a realizácii aktivít zameraných na podporu motorických, sociálnych a iných funkcií klienta. Handler zohráva významnú úlohu pri tvorbe individuálnych terapeutických plánov, ktoré reflektujú špecifické potreby a ciele klienta, pričom zabezpečuje, aby pes vykonával aktivity adekvátne k stanoveným terapeutickým zámerom. Tento proces zahŕňa analýzu a identifikáciu cieľových oblastí intervencie, ako sú podpora jemnej a hrubej motoriky, rozvoj sociálnych zručností alebo posilnenie emocionálnej stability klienta. Zodpovednosť handlera zahŕňa výber a aplikáciu vhodných terapeutických techník a cvičení, pri ktorých pes aktívne spolupracuje s klientom. Handler pritom dbá na zachovanie harmónie a plynulosti interakcií, pričom priebežne monitoruje reakcie a správanie psa aj klienta. Na základe priebežnej evaluácie terapeutických intervencií vykonáva úpravy v prístupe, s cieľom maximalizovať efektivitu terapie a zároveň zabezpečiť pohodu a optimálne pracovné podmienky psa.
Zabezpečenie bezpečnosti a pohody psa je primárnou zodpovednosťou handlera v humánno-animálnom tíme, pretože optimálny fyzický a psychický stav psa je kľúčovým predpokladom jeho schopnosti efektívne participovať na terapeutických intervenciách. Táto povinnosť zahŕňa vytváranie pracovného prostredia, ktoré eliminuje alebo minimalizuje stresory, ako sú nadmerný hluk, intenzívna senzorická stimulácia či neprimeraná pracovná záťaž, a zároveň podporuje celkový komfort psa. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zodpovednosti je aj zabezpečenie vhodného pracovného režimu psa, ktorý zahŕňa plánovanie pravidelných prestávok, dostatočnú hydratáciu a potrebný čas na regeneráciu. Handler musí byť zároveň schopný promptne identifikovať prejavy diskomfortu, stresu alebo únavy u psa a adekvátne na ne reagovať úpravou pracovného procesu alebo zabezpečením náležitej starostlivosti. Precízne monitorovanie a prispôsobovanie pracovných podmienok je rozhodujúcim faktorom pre zachovanie fyzického a psychického zdravia psa, ako aj jeho dlhodobej pracovnej výkonnosti a pohody. Efektívna komunikácia a koordinácia s partnerom patria medzi základné zručnosti handlera v humánno-animálnom tíme, pričom zahŕňajú schopnosť precízne analyzovať a interpretovať správanie psa a cielene využívať tieto poznatky v rámci terapeutických intervencií.
Neverbálna komunikácia psa sa prejavuje jeho telesným postojom, polohou a pohybom chvosta, orientáciou uší, výrazom tváre a spôsobom, akým reaguje na podnety vo svojom okolí. Schopnosť správne dekódovať neverbálne komunikačné signály psa umožňuje handlerovi adekvátne reagovať na potreby zvieraťa a prispôsobiť pracovné podmienky tak, aby bola zabezpečená jeho pohoda, ochota spolupracovať a schopnosť vykonávať požadované úlohy. Efektívna integrácia informácií získaných z neverbálnej komunikácie psa do terapeutického procesu predstavuje dôležitý aspekt profesijných zručností handlera, ktorá mu umožňuje nielen sledovať vývoj interakcií, ale aj strategicky modifikovať ich dynamiku v prospech klienta. Handler v úlohe mediátora interpretuje signály psa a efektívne ich integruje do terapeutických intervencií, čo umožňuje hladkú spoluprácu medzi všetkými zúčastnenými stranami. Rovnako je jeho úlohou je aj aktívne vedenie psa počas terapeutických aktivít prostredníctvom presne sformulovaných, konzistentných pokynov, ktoré zabezpečujú plynulý priebeh terapie. Tento komplexný prístup podporuje synergický efekt spolupráce, ktorý je nevyhnutný pre dosahovanie stanovených terapeutických cieľov.
Úloha psa v canisterapii: Pes vytvára silné emocionálne spojenie s klientom, čo uľahčuje budovanie vzťahu založeného na dôvere a prijatí, pričom vytvára prostredie, ktoré podporuje otvorenú komunikáciu a interakciu. Prostredníctvom svojej prítomnosti pes prispieva k podpore fyzickej aktivity, motivujúc klientov k pohybovým cvičeniam alebo hrám, čo podporuje zlepšenie motorických schopností a celkovú fyzickú zdatnosť. Okrem toho, kontakt so psom významne prispieva k redukcii stresu a napätia, keďže interakcia s ním vedie k poklesu hladiny stresového hormónu kortizolu a stimuluje produkciu oxytocínu, hormónu, ktorý podporuje pocity šťastia, pokoja a emocionálneho uvoľnenia.
